KTO SME?

Vravíme si esTA a sme študentská pop-rocková kapela z Nitry. Sme partia šiestich hudobníkov hrajúcich na gitary, bicie, klavír, saxofón či akordeón. Náš príbeh sa začína písať v januári roku 2023, kedy sme náš prvý koncert odohrali na školskom plese. Odvtedy si nás ľudia pýtali na každej školskej akcii, čo nás motivovalo pokračovať. Medzičasom sa objavili ponuky na odohratie svadieb, plesov, osláv, festivalov či rôznych firemných večierkov. Baví nás zabávať ľudí na akciách, kde si na našu hudbu môžu zatancovať a zaspievať. Hráme predovšetkým známe prevzaté pesničky, no venujeme sa aj vlastnej tvorbe, ktorú čoraz viac popularizujeme na našich koncertoch. Našim cieľom je zabávať ľudí na našich koncertoch stále viac, lepšie a kvalitnejšie.  

Monika Nerečová

Moje hudobné začiatky sa datujú do obdobia, keď som mala 5 rokov a skúsila som prvý raz hru na klavíri. Tá ma natoľko uchvátila, že od 6-tich som začala navštevovať  klavír na ZUŠ-ke a držalo ma to pevne až do mojich 17-tich rokov, kedy sa už naplno rozvinula moja vášeň pre spev. Spievala som odmala v rôznych spevokoloch v kostole, neskôr so spevokolom Zborála, kde sme skúšali aj vlastnú tvorbu a dodnes sme skvelí priatelia. V 15-tich som dostala príležitosť spievať pre kapelu Slide v ZUŠ Mojmírovce, kde som dovtedy iba hrala na klavír. V rovnakom čase si ma odchytila moja prvá pani učiteľka spevu a odvtedy som už spievať neprestala. Spevu sa v živote už nikdy nechcem pustiť. Je navždy mojou súčasťou a dúfam, že sa v ňom ešte veľa naučím.

Andrej Beseda

Klávesy - za nimi ma uvidíte na každom podujatí aj napriek tomu, že veľkú časť svojho života som strávil s akordeónom v rukách, ktorý je naďalej môjho srdca šampión. Aj vďaka nemu som mužom do koča aj do voza - na ľudovú svadbu či najdivokejšiu párty. Ale samému sa mi hrá smutno, preto som zavolal Michala, Moniku a už sa to akosi rozbehlo. A čo sa môjho apetítu týka, tak najradšej mám štrúdľu, no nepohrdnem ani dobrým popom či precíteným jazzom. 

Michal Valach

Hudbe sa venujem už od detstva. Začal som na ZUŠ-ke s hrou na klasickú gitaru, ktorú som po šiestich rokoch nechal. Nasledovala niekoľko ročná pauza, počas ktorej na mojej gitare struny síce zhrdzaveli, no láska k tomuto nástroju ostala rovnaká.  V podstate vďačím Andrejovi, ktorý ma ku gitare priviedol späť, keď sme si počas dlhých zimných večerov na intráku na gympli spríjemňovali čas klasikami od Elánu alebo Desmodu. Po čase prišiel čas kúpiť aj prvú elektrickú gitaru, pretože sme sa pripravovali na nejaký koncert v školskej kapele. Tvrdý rockový zvuk gitary mi neskutočne prirástol k srdcu. Hudba je môj liek. Stačí chytiť do rúk gitaru a zahrať si známe riffy do skladieb od Green Day, Linkin Park či slovenských legiend Horkýže Slíže.    

Ignác Balla

Vzťah k hudbe som si budoval už od malička. Vždy som obdivoval dychové nástroje a mojím snom bolo hrať na saxofón. Najskôr som sa ale musel naučiť základy, a tak som začal navštevovať hodiny flauty na ZUŠ. Po štyroch rokoch sa mi sen splnil a dostal som svoj prvý saxofón. Začiatky boli ťažké, no hranie ma veľmi bavilo. Nasledovalo 7 rokov ZUŠ v dvoch rôznych mestách, počas ktorých som sa vystriedal v rôznych hudobných zoskupeniach. Detský orchester, dychový orchester, jazzový orchester, saxofónový kvartet a napokon to najlepšie - esTA, v ktorej mám česť hrať nielen s výbornými hudobníkmi, ale hlavne s mojimi kamarátmi.

Timotej Galo

Hudba ma sprevádza už odmalička. Keď som mal 8, moja učiteľka ma zoznámila s gitarou a ja som sa stal súčasťou mojej prvej zborovej kapely. Gitara bola mojím spoločníkom niekoľko dlhých rokov, no počas strednej školy som začal uprednostňovať iné povinnosti. Gitara sa preto pre mňa stala skôr únikom, než každodenným rituálom. Avšak tesne pred maturitou nastal zlom. Oslovili ma chalani z rozbiehajúcej sa kapely, že hľadajú basgitaristu na koncert v rámci školského festivalu. Tam som sa prvýkrát zoznámil s basou a objavil svoju skutočnú hudobnú vášeň – hlboké tóny basgitary ma úplne pohltili. Každý tón, každý groove a každé vystúpenie ma posúva ďalej. Hudba je pre mňa neodmysliteľnou súčasťou každého dňa. 

Dávid Sládečka

Od malička som vyrastal na rockovej hudbe a na menách ako Bon Jovi, Guns N' Roses či Kabát. Keď som v 7-mich začal navštevovať  ZUŠ, objavil som nové hudobné štýly, no moje srdce si získal metal, v ktorom som zotrval dlhé roky. Postupne som rozšíril svoje schopnosti a myslím, že ma dnes na bicích nezastaví nič - od ľudoviek cez jazz až po tvrdý metal. Po dlhých rokoch za bubnami však prišla kríza. Keď som mal už nafotené bicie, že ich uverejním na bazoš a predám, napísal mi môj bývalý spolužiak zo ZUŠ - Michal, že hľadajú bubeníka do kapely. To načasovanie bol asi osud, a tak som sa stal súčasťou kapely. Táto príležitosť mi dala do života nových skvelých hudobných priateľov, s ktorými mám tú česť zdieľať spoločné pódium.